reklama

Semiotika čipky

Aj vy ste sa niekedy zamysleli nad tým, prečo je priesvitná čierna čipka na hociktorom kúsku ženskej kože taká neuveriteľne sexi? Vedzte, že nie ste sami. Pretože podobnú otázku si raz za život položí každý heterosexuálny muž. Čip

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

 

Ako to ale s ňou je naozaj? Čipku, po česky krajku, možno definovať ako ľahkú, vzdušnú textíliu s jemným vzorom. Mystérium čipky spočíva v jej poloodhalenosti. Táto fantáziu prebúdzajúca prisvitnosť akoby čosi sľubovala, ale to čosi je ešte stále akoby zahalené rúškom tajomstva. Ba práve - a to je na čipke čarovné - tajomstvo musí zostať tajomstvom, pretože inak stratí vzrušujúce napätie, a zároveň sa naznačuje, že je tu prítomné tajomstvo, čosi, čo je možné odhaľovať - a naznačuje sa to práve onou polopriepustnosťou jemného elastického materiálu zloženého akoby z tých najdrobnejších nitiek zakrývajúcich... - prázdnotu. Áno, čipka zakrýva a zároveň odhaľuje, je to metafyzická dialektika jedného úžasného vynálezu, symbolizujúca podstatu vesmíru. Veď aj hmota sama sa vraj skladá z nekonečnej prázdnoty, v ktorej je tých pár atómov od seba vzdialených v skutočnosti asi ako hviezdy na nebi - to len z dostatočnej diaľky ich vidíme nahusto. Preto ani celkom zahalená, ani celkom nahá pokožka nemá v sebe takú dráždivú rafinovanosť, ako keď je obalená čipkou. Situácia celkom nahého tela, ktorá by zdanlivo mala byť cieľom prisľubu naznačeného čipkou, je totiž prázdnotou naplnenia, ukončenia, uzavretia - po nahote už nič nenasleduje, je definitívna. Ale kým nahota iba presvitá, túžbu možno donekonečna stupňovať, tvarovať tak, ako je nekonečne veľa variácií čipky - kombinatorike ani len prírodné zákony medze nekladú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z toho, čo sme doteraz povedali vyplýva, že čipka, tento neobyčajný kus odevu, nie je len vecou, predmetom osebe. Keby bola len ním, jej význam by sa končil pri funkcii, akú obyčajne plní oblečenie - chrániť telo pred chladom a dodávať jeho povrchu isté estetické kvality. Nie tak, čipka nie je len šatstvom - čipka, to je znak! Znak, pretože to, čo si v súvislosti s ňou predstavujeme a čo som opísal vyššie, vzniká ako druhotný podnet, ako symbolický zmysel v mysli. Sama čipka je v tom nevinne, nikde v jej bytí nie je od prírody vložená súvislosť so sexualitou, ktorú by bolo možné vnímať intuitívne. Tak trebárs, predstame si akýsi domorodý kmeň niekde v pralese - ťažko by sme jeho príslušníkom vysvetľovali, že žena, ktorá si obliekla čipku je vyzývavá, že týmto gestom provokuje, dokazuje svoju sexuálnu „kompetenciu" či moc. Skrátka, že ten kus šatstva znamená - sex. Veď ani čipkári, ktorí sa tomuto remeslu venovali od 16. storočia (pôvod čipky je v renesančných Benátkach a najväčšiu slávu zažila na španielskom kráľovskom dvore; dokonca vraj takmer zruinovala aj štýtnu pokladnicu Ľudovíta XIV.) jej neprikladali tento význam, ten sa zrodil až s jej priemyslenou výrobou. Má teda dosť presne vystopovateľnú históriu.

Japonci napríklad, aspoň pred druhou svetobou vojnou, nechápali americkú fascináciu striptízom. Sexualitu nepotláčali, ako sa mylne domnieva, len ju spájali výlučne so samotným pohlavným aktom vyjadreným úplnou nahotou - dokonca ich vraj nevzrušoval ani pohľad na nahé časti tela, ktoré nesúviasia priamo s koitom. Popierali teda práve znakovú povahu sexu v prospech akejsi prírodnej a prirodzenej, neštylizovanej a umelo neupavenej. Pretože aj keď pri striptíze ide o to, že žena sa nakoniec „celkom" odhalí, najviac si užívame práve to čakanie, tanec okolo priepasti, ten je skutočne vzrušujúci; pointa je nie v cieli ale v ceste, akým sa k nemu dostaneme! Ide o hru - a výhra, konečná výhra je cenná iba vďaka kvalite hry, nie sama osebe. 

Preto je čipka znakom, gestom, hrou - a nie bezprostrednou realitou. Tou je telo, nahá koža, ako píše Baudrillard. Čipka je znakom pre sexuálnu nahotu, nahotu so sexuálnym významom a všetky veci s ňou spojené, - ale nie je ňou. Iba ako znak, symbol a nie uzavretá konkrétna realita umožňuje túto takmer nekonečnú asociatívnosť, syntaktické spájanie, konotácie so situáciami rozkoše (kvetinové a rastlinné motívy ako symbol jari, priesvitnosť pripomínajúca zrýchlený dych pri pozorovaní prezliekajúcich sa spolužiačok cez kľúčovú dierku na telocviku, hladký jemný povrch evokujúci mladú pokožku...). 
A iba ako znak, to, čo naznačuje a nie je totožné, funguje na spôsob rafinovaného a stále opakovane užívaného dráždidla. 

Napokon až tak, že samotná čipka sa stane vzrušujúcejšou a viac sexi než samotné telo pod ňou - často evokuje sexualitu a túžbu aj pri tých ženách, ktoré by možno celkom nahé až tak veľmi nevzrušovali. Vytvorili sme si svet, v ktorom niektoré predmety (čipka) fungujú viac ako vyvolávače predstáv o iných predmetoch (sex) než ako vlastné predmety. Je to svet v ktorom žijeme, my ľudia, svet znakov. Pavlov to nazýval druhá signálna sústava. Ovplyvňuje dokonca ešte aj takú zdanlivo nerozložiteľnú a prvotnú antropologickú konštantu akou je sex.

Daniel Kováčik

Daniel Kováčik

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

F(r)ikcia & F(r)akcia. Kultúra, literatúra, film a spoločnosť Zoznam autorových rubrík:  Fiction (film, knihy, art)FactionFr(a/i)ction

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu